História železorudných baní v Železníku V (pracovné podmienky)

Autor: Lucia Kramaričová | 4.9.2006 o 10:53 | Karma článku: 10,62 | Prečítané:  4022x

Na prelome 19. a 20. storočia sa zmodernizovali aj spôsoby dobývania rudy. Po prvýkrát sa vŕtalo strojom v Rákoši v roku 1899, použil sa elektrický vŕtací stroj Thomson-Houston. Kvôli jeho veľkej hmotnosti sa už v roku 1905 používali stroje Siemens-Schuckert. Takto vyzerala práca s nimi o pár desaťročí neskôr v uhoľnej bani. Neosvedčili sa ani nemecké stroje, ani americké Ingersoll. V roku 1914 zaviedli v štátnych baniach pneumatické vŕtanie. V novovyrazených štôlniach sa kládli koľajnice, iba v starých sa ešte udržali drevené dráhy.

Dolná kolónia LadislavDolná kolónia Ladislav

Rozchod koľajníc bol vo všetkých baniach v Železníku 520 mm. Len v hlavných chodbách sa využívala konská doprava, v ostatných častiach sa banské vozíky naďalej tlačili ľudskou silou. Prvýkrát sa zaviedla konská doprava v štôlni Ladislav v roku 1885. Kôň ťahal osem vozíkov v súprave. Mechanická doprava bola zavedená prvýkrát v Hornosirkovskej a v Dolnosirkovskej štôlni, ktoré patrili Rimamuránskej spoločnosti. Súpravu tridsiatich vozíkov ťahali benzínové lokomotívy Ruhrthaler s výkonom 16,2 kW rýchlosťou 1,3 m/s. Štátne bane zaviedli mechanickú dopravu v roku 1917 s použitím trolejovej elektrickej lokomotívy, ktorá ťahala dvadsať vagónov.
Šachty mali na povrchu ťažné parné stroje s bubnami na navíjanie a odvíjanie lán.  Niektoré šachty boli dvojčinné, mali dve ťažné klietky. 009.jpgBanské diela boli vystužené drevenými výstužami - dve 2,2-metrové stojky spojené hore stropnicou.  Dolnosirkovská štôlňa razená v 90. rokoch 19. storočia bola vystužená železnými profilmi, takáto výstuž vydržala na niektorých miestach celých 70 rokov ťažby v tejto štôlni. Štátne bane začali v roku 1908 betónovať štôlňu Alžbeta. Táto prvá železobetónová výstuž v Spišsko-gemerskom rudohorí vydržala do konca ťažby v štôlni. Na niektorých miestach rástli na výdreve huby, preto sa drevo impregnovalo. Drevené vence sa používali aj na výstuže šácht a komínov, preto mali banské spoločnosti vysokú spotrebu dreva - napríklad v roku 1904 Rimamuránska spoločnosť spotrebovala 86721 metrov dreva. Ročne sa vo všetkých baniach v Železníku aj v Rákoši spotrebovalo okolo 5000 m3 dreva.

Osvetlenie v baniach poskytovali spočiatku sviečky, v baniach Rimamuránskej spoločnosti sa v roku 1882 začali používať kahance s repkovým olejom, ktoré ale dosť čmudili. V štátnych baniach sa kahance používali od roku 1885 a v Heinzelmannových baniach sa svietilo stále sviečkami. V roku 1906 baníci Rimamuránskej spoločnosti začali používať karbidové lampy. Štátni baníci ich používali od roku 1908 a v Heinzelmannových baniach prešli v roku 1912 od sviečok tiež na karbidové lampy. Hlavné náraziská boli osvetlené od roku 1895 elektrickým svetlom.
V Železníku nebývali problémy so zatápaním, voda vytekala štôlňami von. V Rákoši sa používali čerpadlá s parným pohonom, viackrát boli tunajšie bane zatápané - v roku 1900 museli byť všetky práce na pol roka odstavené a odčerpávala sa voda.
Vetranie bolo prirodzené, vďaka veľkým výškovým rozdielom vzduch prirodzene prúdil. Toto vetranie však nebolo dostatočné, vzduch sa usmerňoval stavbou dvier a používali sa aj ventilátory, ktoré poháňali chlapci.

Ruda sa spočiatku od jaloviny oddeľovala ručne. Do pražiacich pecí sa nasypalo 9-12 ton sideritu, naň nasypali triesky a drevo, vrstvu drevného uhlia s koksom, ďalej menšiu vrstvu sideritu, na ňu opäť nasypali drevné uhlie s koksom a vrstvy sa striedali až do naplnenia pece. Po zapálení horeli vrstvy 24 hodín, potom zospodku vyhrabávali rudu, ktorú po vychladnutí ručne triedili od jaloviny a nakladali do vozíkov lanovej dráhy. Zvrchu prisypali do pece ďalšiu rudu. Za deň sa prepražilo 18 ton kusovej rudy, zisk bol 12 ton praženej rudy. V roku 1913 vybudovala Rimamuránska spoločnosť v Sirku pri pražiacich peciach zariadenie na mechanické triedenie sideritov, ktoré delilo rudu na drobnú, strednú a kusovú.
V období do konca 1. svetovej vojny bola najvyššia ťažba v roku 1909 - 220,7 tisíc ton. Ťažba rudy v Železníku tvorila 11,2 % celouhorskej ťažby a 20 % železorudnej ťažby na území Slovenska.  

Asi štvrtina robotníkov bývala v robotníckej osade - tí nemali žiaden majetok, ostatní bývali v okolitých obciach vo vlastných domoch a vlastnili aj malý pozemok, 001.jpg ktorý sami obrábali.  Medzi pracovníkmi jednotlivých banských spoločností boli nielen muži, ale aj ženy a deti. Mzdy záviseli od množstva vyťaženej rudy alebo od vyrazených metrov chodieb. Začiatkom mesiaca v Rimamuránskej spoločnosti určil riaditeľ každej skupine mzdu za vagón rudy/za stopu vyrazenej chodby. V polovici mesiaca skontroloval zoznam, ktorý spravili dozorcovia a skupinám, ktoré prekročili zvyčajný priemerný zárobok, znížil sadzbu, preto baníci do polovice mesiaca nepodávali vysoké výkony, aby im neukrátili mzdu. V skupinách pracovali 2-6 baníci, len vedúci skupiny dostal 100 % zárobku, ostatní podľa dĺžky praxe dostávali 50-95 % jeho zárobku.
Keď vybudovali na Železníku robotnícke kolónie, presídlil lekár bratskej pokladnice z Revúcej do Železníka - v roku 1890. Baníci sa dovtedy aj potom liečili bylinkami a mastičkami, aj zariekaním. V roku 1892 doktor v Železníku zriadil aj malú nemocnicu s desiatimi lôžkami.
Chlapci začínali pracovať ako dvanásťroční, postupne mali viac povinností a museli robiť náročnejšie práce.

Banský zákon z roku 1854 predpisoval spoločnostiam vydanie pracovných poriadkov. V Železníku vydala prvý pracovný poriadok Rimamuránska spoločnosť v roku 1882. Tento poriadok predpisoval 12-hodinový pracovný čas (06:00 - 18:00, 18:00 - 06:00). Robotníkom sa zmena pracovného času nepozdávala - ráno aj večer bývalo čítanie menoslovu, na ktorom museli byť všetci robotníci prítomní, meškanie alebo hovor počas čítania sa trestali. V roku 1899 vydala spoločnosť nový pracovný poriadok, v ktorom pamätala aj na štrajk (odohral sa v roku 1895) - robotníci zúčastnení alebo podporujúci štrajk mohli byť okamžite prepustení. Poriadok vyratúva viacero priestupkov aj s náhradou škody a finančnými trestami.

Počas prvej svetovej vojny muselo veľa baníkov narukovať, preto bola prevádzka v baniach obmedzená. Bojujúcich robotníkov spoločnosti skúšali nahradiť vojnovými zajatcami a civilmi evakuovanými z východu Slovenska. Tieto "náhrady" ušli kvôli zlým pracovným podmienkam a nedostatočnej strave. Baníci dostávali po vojne od spoločností drahotné príspevky, ktoré však nedosahovali ani tretinu skutočného nárastu cien. Problém bol aj s nedostatkom streliva, benzínu a karbidu. Rimamuránska spoločnosť v roku 1915 prerobila banské lokomotívy na petrolejové. Železiarňam zas chýbalo uhlie a koks. Kvôli nedostatku karbidu musel Coburg, ktorý prebral Heinzelmannove bane, obmedziť ťažbu a neskôr aj prepúšťať baníkov.

V Železníku robotníci nežili až do roku 1883, bývali v okolitých obciach. 010.jpg Rimamuránska spoločnosť od roku 1882 postavila šesťbytové domy "Na kríži" a hornú kolóniu Ladislav. Pri dokončení výstavby 22.8.1883 sa usporiadala banícka slávnosť, na ktorú prišla vojenská hudba z Jelšavy. V rokoch 1906-1907 vybudovala spoločnosť štvorbytové domy - dolnú kolóniu Ladislav, v Rákoši postavila prevádzkové budovy a štvorbytové domy už v roku 1896. Spoločnosť tak mala v Železníku 79 robotníckych, 21 úradníckych a dozorcovských bytov, v Rákoši 63 robotníckych a 12 bytov pre úradníkov a dozorcov.  V Železníku bývala asi štvrtina robotníkov, ostatní bývali v okolitých obciach. 004.jpg V roku 1884 postavila Rimamuránska spoločnosť v hornej kolónii Ladislav ľudovú jednotriedku pre deti robotníkov, v roku 1889 už ju museli rozšíriť na dvojtriedku. V roku 1896 zriadili ľudovú školu aj v Rákošskej Bani. Štátne bane postavili byty v rokoch 1913-1914 v osade Alžbeta (1920 premenovaná na Šrobárovú), bolo tam 18 bytov a postavili aj dva dvojposchodové domy s 30-imi bytmi nazvané Štokovec. 

 002.jpg  006.jpg

005.jpg
takto vyzerá Štokovec dnes

003.jpgRaz-dvakrát do roka bývala v dedinách tanečná zábava. Riaditeľ  baní kontroloval a cenzuroval noviny a povoľoval zábavy. Tie sa od založenia kolónie (1883) konali v roku 1894 - na počesť Móra Jókaiho, v roku 1903 kabaretný večierok. Robotníci sa na kultúrnych podujatiach nezúčastňovali, lebo v Rimamuránskej spoločnosti sa úradníci, technici a dozorcovia nesmeli stýkať s robotníkmi, nič im predávať alebo od nich kupovať, alebo prijímať od robotníkov dary.  Po štrajku v roku 1905 založilo vedenie závodu Čítací spolok, ktorý prevádzkoval knižnicu a čitáreň novín. Zamestnávateľ výberom literatúry chcel vplývať na robotníkov a stretnutiami s nimi chcel získavať informácie o plánoch (prípadné štrajky). 008.jpg O rok neskôr založili Čítací spolok aj v Rákošskej Bani. V tom istom roku, 1906, postavila spoločnosť v Železníku dve kolkárne - pre úradníkov a podúradníkov zvlášť.  Robotnícku kolkáreň postavil Čítací spolok. V Rákošskej Bani postavili medzi cestou a úzkokoľajkou park so stolmi, lavičkami a tanečným kruhom, aj dve kolkárne podobne ako v Železníku. Spoločenský život sa začal viac rozvíjať od roku 1917, keď si robotníci zakladali odborové organizácie a prostredníctvom nich knižnice, usporadúvali prednášky, divadlá a zábavy.    

dobové čb fotografie z publikácie G. Frák - Baníctvo v Železníku, 1987 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.

ŠPORT

Mladí Slováci skončili na ME v Poľsku

Z druhého miesta postúpilo Nemecko.


Už ste čítali?