Jar a začiatok leta v starej záhrade

Autor: Lucia Kramaričová | 26.11.2009 o 10:10 | Karma článku: 11,53 | Prečítané:  10643x

Naša niekoľko rokov opustená záhrada, zanechaná napospas burine, znovu ožívala od začiatku mája. S teplejšími dňami sme sa - vyzbrojení knihou Jar v záhrade, časopisom Flóra na zahradě a internetovými radami - pustili do ďalšieho boja proti burine. Na vymoženosti v podobe herbicídov a rôznych fólií sme sa vykašľali a brali to pekne postupne po starom, s rýľom a motykou. Naša záhrada ani zďaleka nepripomína upravené záhradoparčíky, ktoré vídam pri novostavbách, ale o to nám ani nešlo. Záhrada je pri dome okolo 150 až 180 rokov starom, obohnaná kamenným múrom, takže sme si vymysleli pár záhonov len tak pre zábavu, chuť a na skúšku, čo všetko dokážeme - a okrem toho kvety a zbytok nech si zatiaľ rastie, ako chce. Darovaný krovinorez je jediná mechanizácia, aj suché konáre režeme obyčajnou ručnou pílkou. Nesnažíme sa silou-mocou o biozáhradu, ale roky oddýchnutá zem snáď nepotrebuje chemické hnojivá.

Záhony sme začali postupne kopať v burinotrávniku a keď sa nám podarilo vytvoriť čosi ako záhon, pred výsevom sme sa naťahovali s mravcami. Nevedeli sme presne, či uškodia úrode, tak sme ich pre istotu niekoľkokrát zaliali prírodným prostriedkom s obsahom bóru (BioFormatox). Procedúru sme museli opakovať aj štyrikrát, kým sa množstvo mravcov zmenšilo na prijateľné... Zatiaľ nám záhrada skoro na jar ukázala dávno zasadené cibuľoviny a to bolo všetko. Pred nami tu gazdovala rodina záhradníkov, po nich máme krivoľaký terén - jamy po bývalých pareniskách. Zaujímavé, že nemali žiadne ruže. Z trvaliek nám ostali po nich len tri pivónie a niekoľko kosatcov. Sused spomínal ešte na ľalie a paprade, ale nič také nevyliezlo. Okrem trvaliek máme ešte hrozno, tri kríky pravdepodobne josty (kríženec egreša a čiernych ríbezlí) a ovocné stromy - názvy odrôd netušíme.
Keď ovocné stromy odkvitli, zakvitla susedova vistéria, ktorá sa nám cez múr vyšplhala na jabloň.   

z001.jpg
vistéria od susedov

Začiatkom apríla som vysiala na prvý záhon semená z hobbymarketu - balenie tak okolo 15 korún, vhodné na našu metódu pokus-omyl. Pred polovicou mája, kľúčovými Troma zmrznutými, už sme mali malé rastlinky a v tom láne buriny nám zasvietilo svetielko nádeje, že sa snáď niečo podarí. Okrem semien za pár korún sme kúpili tak do 50 Kč sadenice aksamietníc (Tagetes patula) medzi zeleninu na odpudzovanie škodcov. Z rovnakého dôvodu som k šalotke, mrkve, kôpru, šalátu a pod. vysiala aj semená nechtíka (Calendula officinalis). Aby sme mali aj dáku parádu v zanedbanej záhrade a na dvore, väčšou položkou boli dve popínavé ruže Tantau - Lawinia a Elfe. Väčšou položkou myslím asi 300 Kč... To sme nevedeli, že kto si počká, ten sa dočká - nakúpené ruže čakali na teplejšie počasie a zatiaľ sme dostali staré ruže, ktoré ktosi dal susedovi, lebo predal záhradu ako stavebný pozemok a ruží by bolo škoda. Tak sa k nám dostalo vo vedrách ďalších asi šesť ruží neznámych mien, neznámych tvarov - vraj mali byť popínavé. Kúpené ruže sme zasadili ku vchodu do záhrady, darované k záhradnému múru z oboch strán -  v záhrade, aj na dvore.

z002.jpg
miniruža presadená do zeme

Na prahu záhrady sa objavili lístky, z ktorých sa vykľuli konvalinky - ďalšia pamiatka po pani T.
V časopisoch o bývaní sú aj zmienky o záhradách. Takmer stopercentne sa obyvatelia novostavieb v našich končinách vyjadrujú, že sa nechcú mordovať so zeleninovou záhradou a radšej volia obrovské trávniky olemované ihličnanmi a skalkami. Pozreli sme si archív relácie ČT Zahrada je hra, to je tiež samá skalka, konifery, záhony vysypané štrkom a mulčovacou kôrou. Na jedenie sa pestujú maximálne tak kanadské čučoriedky. Až sa pýtam: Čo máte proti jahodám? Proti kvetom? My sme zakladali záhony uprostred zarastenej plochy, dokonca bez štartu s totálnym herbicídom a s burinou to šlo celkom dobre, plela som asi štyrikrát, úroda bola - kôpru viac než dosť, šalát si rozdelili morčatá a trochu sa ušlo aj slimákom, cibuľka do šalátu a mrkvu sme zjedli spolu s morčatami. Cukiny za tých 15 korún bolo niekoľko kíl, patizónov tiež a zopár kláskov kukurice, ako to patrí k letnému poobediu. V hypermarketoch predávajú spravidla ovocie a zeleninu bez chuti, dovezené z druhého konca sveta, otrhané ešte zelené, nadopované bohvie čím, o vitamínoch môžte len snívať. Keby sme nemali iné povinnosti, možno by ma bavilo mať ovocno-zeleninové plantáže, ale na prvý pokus to stačí. To vedomie, že sa nám to podarilo a že máme čerstvé zásoby hneď poruke.  

z003.jpg
konvalinky na prahu záhrady

z004.jpg
prvý záhon

z005a.jpg z005b.jpg
z031a.jpg z031b.jpg

Ovocné stromy by sa mali striekať proti škodcom a chorobám skoro na jar, keď pučia. My sme nestriekali, pretože sme netušili, v akom stave stromy sú a zabávali sme sa vyrábaním záhonov. V rohu pri bráne pod jabloňou sme zasadili jednu z darovaných ruží a okolie som postupne prekopala motykou a vyťahovala som spleť koreňov - hlavne pupenec (Convolvulus arvensis) a koziu nohu. V zemi som našla okrem koreňov a kameňov ešte pozostatky zo začiatku 20. storočia, keď tu býval roľník, čo mal ešte veľké pozemky kdesi za mestom. Podkovy sme našli dve, snáď prinesú šťastie.

z006.jpg
nálezy

Stromy nasadili plody a baza zakvitla. Spravila som tri dávky sirupu, každá chutila trochu inak. Daždivá jar a leto priali burine, namiesto všeobecne obľúbeného nízko zostrihnutého trávnika sme mali koberec z kozej nohy (Aegopodium podagraria), nátržníka (Potentilla anserina), žihľavy (Urtica dioica) a kysličky (Oxalis acetosella). V podraste sa darilo slimákom a slizovcom iberským (Arion lusitanicus), o ktorých som čítala poplašné debaty na internete a márny boj záhradkárov proti nim. Slimákov sme zbierali v gumených rukaviciach do igelitiek, zaviazali a hodili do smetí. Väčšina prostriedkov proti nim je plná chémie a skapatí slimáci ostanú ležať na povrchu, čo priláka len ďalších, pretože sú to kanibali. V množstve chemických zbraní sa vyníma prípravok Ferramol - neobsahuje škodlivé látky, slimáci po požití majú zaliezť pod zem, takže nelákajú na hostinu ďalších. Granulky som rozhodila do záhonov zo dva razy, inak sme ich zbierali - istota, že zo zatvorenej igelitky a kontajnera nevylezú.

z007.jpg
jabĺčka

z008.jpg
burina

Napriek slimákom a hnojeniu iba pri výsadbe zotletou trávou sme si užili pestovateľské úspechy. Sadenice jahôd sme kúpili za 50 korún a mohli sme porovnať naše jahody s kupovanými - dovezenými väčšinou zo Španielska. Dnes už klasický miletičkový trh, kde predávajúci ponúkajú svoju úrodu, ani nevidieť. To bude výsledok lacných dovezených atráp chuti a vône v spolupráci s trávnikovo-koniferovými záhradami. Pestuje sa málo, sotva pre vlastnú spotrebu...

z009.jpg
prvý záhon

z010.jpg
prvé dve

z011.jpg
staré jahody ožili

Od úžitku sa vráťme zasa k okrase. Pod jabloňou rozkvitli pivónie po pani T. Vedľa nich naberajú zásoby živín z listov do cibúľ narcisy, ktorých čas zasa príde na jar. Na opačnej strane, pod inou jabloňou, sme na začiatku jari vysadili dva kríky a jeden stromček čiernych ríbezlí. Pôdu sme museli zryť, pozberať zhnité zbytky jabĺk, vytrhať korene žihľavy, mrlíkov, pŕhľavy malej (Urtica urens - žahavka roční) a samozrejme, kozej nohy. Lenže neosiata pôda znova zarastie burinou, tak sme kúpili trávnu zmes lúčnu - s obsahom ďateliny a vysiali okolo ríbezlí. Trávička veselo rástla, kosiť sa ešte nedala, lebo korienky boli slabé, tak sme ju strihali nožnicami a morčatá mali šťavnatú pochúťku.

z012.jpg
pivónia (Paeonia officinalis)

z013.jpg
lúčna zmes

Neviem, či v starej záhrade má svoje miesto aj skalka, ale chceli sme aj zopár takýchto rastlín, takže sme si narýchlo vyrobili skalkobylinkárium so skalnými ružami, poniklecmi a zasadila som tam aj mätu, šalviu a oregano. Zem som premiešala s pieskom, drenáž sme nerobili.
Na záhradnom múriku ostali zbytky starých preglejkových, či drevených hrantíkov - obal sa dávno rozpadol, ale obsah drží vďaka prerasteným koreňom. Nechali sme to zatiaľ tak a začiatkom júna sme mali rozkvitnutý rozchodník.

z014.jpg
skalkobylinkárium

z015.jpg
odkvitnutý poniklec

z021a.jpg z021b.jpg

Žiadne plastiky, sošky z036.jpgani ozdoby v záhrade zatiaľ nemáme. Jediným umeleckým počinom je  kohosi dávny výtvor - na bazových pahýľoch položené kvetináčiky, nechala som to tak. Neskôr to obrástol pupenec. No a skoro by som zabudla na dekoráciu - starú korčuľu položenú na múre. Tú som našla obrastenú machom pod višňou pri jarnom odstraňovaní suchých vetvičiek. Na múre zatiaľ máme v zemi nájdené artefakty, podkovu a úlomky obkladačiek. Našli sme aj umývadlo, to sme vyhodili pri zbere veľkoobjemového odpadu...

V korýtku sa objavili listy kosatcov, okrem nich len tráva a burina. Tú sme vytrhali a presadila som tam rastlinky farebných margarétok (Chrysanthemum carinatum), ktoré som v marci vysiala do misky. Ako skleník a parenisko využívam zatiaľ neobývanú izbu obrátenú na východ a juh. Skleník síce po pani T. máme, ale svoje najlepšie roky má dávno za sebou, takže jeho osud je spečatený. My sa nechystáme pestovať vo veľkom na predaj, tak je nám zbytočný a na jeho miesto môžme časom vysadiť zasa ďalšie kvety. 

z016.jpg
umenie

z017.jpg
korýtko

z018.jpg
zeleninová časť

z020.jpg
kukurica (Zea mays)

Na hnojenie sme použili zotletú trávu, ktorú nahádzal sused na kopu, keď kosil dvor. Dom bol niekoľko rokov neobývaný. Susedov skorokompost sme zapracovali do záhonov pred výsevom. Potom sme už nehnojili. Ruže som prihnojila raz granulovaným hnojivom, to sme kúpili viac-menej kvôli ruži zasadenej v tienistom rohu, aby sme ju povzbudili. Proti škodcom som k niektorým ružiam vysadila levandule. Postrekovali sme asi len dvakrát, pretože sa na hrozne objavila kučeravosť a višňa s marhuľou sú zrejme napadnuté moniliózou. Hruška je napadnutá hrdzou, ale je to statný starý strom, žiaden nízky kultivar, takže striekanie bude budúci rok zábavné... Ale plody mala až božsky sladké.

z019.jpg
prvý púčik

z022.jpg
kornútovka (zvaná obvykle kala) v starom vandlíku, pri nej krinum (Zantedeschia, Crinum Powelli)

z023.jpg
jedna z darovaných ruží

z024.jpg
dve darované ruže, mali by byť popínavé - jedna je ružová a druhá oranžovočervená, ale v plnom kvete majú skoro rovnakú farbu

z032a.jpg z032b.jpg

z025.jpg
čierne ríbezle (Ribes nigrum Titania)

z026.jpg
hrášok (Pisum sativum) sme si podelili so slimákmi

z027.jpg
prvý záhon: vňaťový petržlen, šalotka, aksamietnice, jahody 

Do starej záhrady na vidieku určite patria kvety. Bez nich to nejde. Sú potrebné aj pre včely a čmeliaky. Moderné záhrady sú pekne formálne usporiadané, ale tej zelenej a hnedej je tam akosi priveľa. V programe Zahrada je hra všetci účastníci žiadajú bezúdržbovú záhradu, čo je oxymoron. Bezúdržbová záhrada je iba ak vyliata betónom a ozdobená umelohmotnými kvetmi. Žiadna živá rastlina nie je bezúdržbová. Najsmiešnejšie je, že kvety sú nežiaduce, ale vyžadujú nepomerne menej starostlivosti, než ukážkový trávnik, ktorý treba kosiť niekoľkokrát týždenne, prevzdušňovať, hnojiť, zavlažovať, piplať sa s ním skoro každý deň. Zato kvitnúce trvalky vysiate alebo vysadené tak, že sú zapojené, nenechajú miesto ani burine a narobíte sa akurát odstraňovaním odkvitnutých kvetov a ani polievať netreba často, lebo zrastený porast dlhšie drží vlahu. A nech si záhradní architekti a dizajnéri hovoria, čo chcú, kvety boli, sú a budú ozdobou. V jednom dieli Zahrady sa architekt blysol výrokom, že ruže sú nemoderné, majú tŕne a nevidno cez ne, tak ich treba odstrániť. Majiteľka záhrady však ruže mala rada, tak ich len odpratali na iné miesto.
Je to pohodlné, mať bez námahy skoro hneď hotovú záhradu, ktorej sa netreba venovať. Len neviem, načo by mi bola záhrada, keby som bola takto naladená. Za ohromné sumy majú ľudia záhradu, ku ktorej nemajú vzťah a navyše ani nevedia, čo im tam rastie. Na nevyhnutnú údržbu (aj tých bezúdržbových záhrad) volajú zasa záhradníka a míňajú ďalšie peniaze.

My nemáme proti kvetom nič a tak si postupne burinovú záhradu vybavujeme popínavými ružami, cibuľovinami, krášlime letničkami, z ktorých sa mnohé samy vysemeňujú. Aksamietnice za 50 korún kvitli nepretržite od začiatku apríla do polovice novembra. Argumentom na založenie sterilnej šutrovo-ihličnanovej záhrady býva okrem nechuti zhrabávať lístie aj to, že je pekná aj v zime. Tento článok je spomienka na jarno-letnú záhradu, ale teraz koncom novembra nám ešte kvitnú nechtíky aj ruže. A za tú jarnú krásu rozkvitnutých ovocných stromov im tú zimnú prestávku radi doprajeme.

z028.jpg
darovaná ruža v rohu pri bráne, má tam tieň od jablone, rástla pomalšie

z029.jpg
nechtík v zeleninovom záhone na odpudenie škodcov a prilákanie užitočného hmyzu (Calendula officinalis)

z030.jpg
ruža Tantau - Lawinia, voňavá

z033.jpg
nechtíky v záhone sa poriadne rozrástli, nemajú vraj rady presádzanie, ja som ich rozsádzala už väčšie, sprvu mali zvädnuté listy, ale sa pozbierali - samy sa vysemeňujú, takže som sa snažila zberať odkvitnuté časti

z034.jpg
ružička čaká vo vedre niekoľko mesiacov na zasadenie a tak si tam kvitne...

z035.jpg
zarastený dvor, dve kúpené popínavé ruže pred vchodom do záhrady a zbytok skalničiek na múre

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump zrušil summit so Severnou Kóreou, hovorí o nepriateľstve

Stretnutie sa malo konať na budúci mesiac v Singapure.

SVET

Minister Stropnický: Politiku ovládol kazisvet, odchádzam

Politici sa len tvária, že riešia problémy občanov, to ja neviem, hovorí.

KOMENTÁR DÁVIDA TVRDOŇA

Zuckerberg sa vysmial Európe nevídaným spôsobom

Opäť sme sa nič nové nedozvedeli.


Už ste čítali?