reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Lucia Kramaričová

Lucia Kramaričová

Bloger 
  • Počet článkov:  165
  •  | 
  • Páči sa:  0x

www.milosch.sk/LuckaMilos Zoznam autorových rubrík:  FotografieAliquid de antiquitateŠportDe universitateCultus atque humanitasAnimaliaŽelezníkIndológiaSúkromnéSpoločnosť

reklama

Železník

Krásy Slovenska a Železník

Lucia Kramaričová

Krásy Slovenska a Železník

Prvé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska ma značne prekvapilo. Od známeho som sa dozvedela, že sa v čísle píše o Železníku. Myslela som, že o tom na východe, pri Giraltovciach. Kdeže, naozaj o tom našom, zabudnutom, gemerskom. Informácia sa mi však dostala neskôr, keď už bolo v predaji ďalšie číslo. Na internete som našla len kratučký úryvok z článku Miroslava Lacka. Zvedavosť ma morila.

  • 25. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 918x
  • 11
Kolobeh premietacieho stroja

Lucia Kramaričová

Kolobeh premietacieho stroja

Premietací stroj v úlohe Elginových mramorov... Tie sú zrejme tiež nenávratne preč z pôvodnej lokality. Udalosti na Slovensku každú chvíľu dokazujú, že od (morálne a kultúrne) vyspelého štátu je ďaleko. Kamarátske službičky, pofidérne zmluvy a dohody ovplyvňujúce život mnohých, absencia morálky a chrbtovej kosti. Rovnaké správanie aj v inštitúciách, ktoré majú spravovať pamiatky. Konkrétny prípad je príbeh jedného premietacieho stroja. Z Gemera, oblasti, kde sa aj turisti vyskytnú skôr náhodou. Štát namiesto rozumnej podpory ešte intenzívne dupe po tejto zabudnutej časti.

  • 18. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
História železorudných baní v Železníku X (záver)

Lucia Kramaričová

História železorudných baní v Železníku X (záver)

Železná ruda sa v Železníku ťažila už dávno pred prvými písomnými zmienkami o ťažbe. Žiaľ nálezy zemných taviacich pecí zo staroveku boli poničené pri banských prácach. Archeológovia túto lokalitu dosiaľ nepreskúmali. Písomne sa spomína výroba a tavenie železa v 15. storočí, samotná ťažba je písomne zaznamenaná od 16. storočia. Ložisko vo vrchu Železník bolo jedným zo štyroch najväčších v Rakúsko-Uhorsku. Obyvatelia obcí na úpätí vrchu si popri práci na panských poliach zarábali aj ťažbou v baniach. Všetky práce boli minimálne mechanizované po celé storočia. V okolitých dolinách vznikli viaceré hámre spracúvajúce železnú rudu.

  • 2. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
História železorudných baní v Železníku IX (do ukončenia ťažby)

Lucia Kramaričová

História železorudných baní v Železníku IX (do ukončenia ťažby)

Po vojne sa začalo znova naplno ťažiť a v roku 1947 v Železníku vyťažili o takmer 18 percent viac rudy, než v roku 1937. Výkony súviseli s dvojročným plánom, ktorý stanovili na zjazde KSČ a s Košickým vládnym programom. Vo februári 1948 si odborári vynútili odvolanie demokratických ministrov a po prezidentovi Benešovi bola vymenovaná nová vláda s K. Gottwaldom na čele. V železníckom závode sa plnili rôzne záväzky a úlohy, čo prinieslo zvýšený objem ťažby, hoci závod bol nedostatočne technicky vybavený a zastaralý - len jedna šachta z celkových deviatich mala ťažný stroj, bane boli zle odvetrané, pražiace pece boli iba dve. Pripravovala sa teda veľká investícia na zlepšenie technického stavu závodu.

  • 24. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
História železorudných baní v Železníku VIII (vojna a SNP)

Lucia Kramaričová

História železorudných baní v Železníku VIII (vojna a SNP)

Na základe mníchovskej konferencie koncom septembra 1938 a následnej novembrovej viedenskej arbitráže Československo prišlo o časť územia, ktoré pripadlo Nemecku a Maďarsku. Obec Nandraž bola pripojená k Maďarsku, v marci 1939 sa stala znova súčasťou Československa, ale bola už pohraničnou. Vznikol Protektorát Čechy a Morava a Slovenský štát. Komunistická strana, ktorá na Gemeri mala veľa priaznivcov, bola zrušená. V máji 1939 sa krajinské vedenie KSČ zmenilo na Slovensku na ilegálne vedenie KSS. Železnícke závody štátnych baní v roku 1938 pripadli nemeckému koncernu.

  • 26. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 16
reklama
Železnícka mozaika II

Lucia Kramaričová

Železnícka mozaika II

Pohľadnice a detaily z gemerskej osady.

  • 31. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 24
História železorudných baní v Železníku VII (do 2. svetovej vojny)

Lucia Kramaričová

História železorudných baní v Železníku VII (do 2. svetovej vojny)

Založením Československej republiky sa pre železníckych baníkov veľa nezmenilo. Naďalej pretrvávali biedne pracovné aj mzdové pomery, závody podliehali vojenskej správe. Nezaviedli sa nové metódy dobývania rudy, aj technika zostala rovnaká ako v 19. storočí. Ťažba sa obmedzovala, ale i tak sa na Železníku vyťažilo 11% celoštátnej železorudnej ťažby. Nepríjemnou novinkou bola nezamestnanosť, okrem prepúšťania sa obmedzovali aj pracovné dni, takže boli okrem trvalo nezamestnaných aj čiastočne nezamestnaní.  Počas hospodárskej krízy mnoho nezamestnaných odišlo na západ a za oceán.

  • 21. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
História železorudných baní v Železníku VI (štrajky)

Lucia Kramaričová

História železorudných baní v Železníku VI (štrajky)

Prvé štrajky baníkov zapríčinili spory so zemepánmi o pôdu, keď baníci obrábali viac pôdy, ako mali pridelené. Potrestaní boli palicovaním a žalárom. Štrajk v roku 1875 spôsobili nevyplatené mzdy, Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť musela v kríze žiadať 500-tisíc zlatých pôžičku na mzdy, aby baníci nastúpili do práce. Neskôr najmä furmani protestovali proti novopostavenej lanovej dráhe do Likiera a drevené stožiare viackrát podpílili.

  • 14. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Železnícka mozaika

Lucia Kramaričová

Železnícka mozaika

Tichý život osady plynúci bez zhonu a takmer v zabudnutí dokumentuje týchto pätnásť fotografií:

  • 29. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 14
História železorudných baní v Železníku V (pracovné podmienky)

Lucia Kramaričová

História železorudných baní v Železníku V (pracovné podmienky)

Na prelome 19. a 20. storočia sa zmodernizovali aj spôsoby dobývania rudy. Po prvýkrát sa vŕtalo strojom v Rákoši v roku 1899, použil sa elektrický vŕtací stroj Thomson-Houston. Kvôli jeho veľkej hmotnosti sa už v roku 1905 používali stroje Siemens-Schuckert. Takto vyzerala práca s nimi o pár desaťročí neskôr v uhoľnej bani. Neosvedčili sa ani nemecké stroje, ani americké Ingersoll. V roku 1914 zaviedli v štátnych baniach pneumatické vŕtanie. V novovyrazených štôlniach sa kládli koľajnice, iba v starých sa ešte udržali drevené dráhy.

  • 4. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
reklama
História železorudných baní v Železníku IV (koniec 19. storočia)

Lucia Kramaričová

História železorudných baní v Železníku IV (koniec 19. storočia)

Rok 1881 priniesol zlúčenie Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti so Šalgótarjánskou spoločnosťou pre rafináciu železa. Vznikla tak Rimamuránsko-šalgótarjánska železiarska účastinná spoločnosť, ktorá mala sídlo v Budapešti a kapitál sedem miliónov zlatých. Táto nová spoločnosť bola najväčším výrobcom železa v celom Uhorsku. Pre Železník to znamenalo výstavbu baní a plány výstavby robotníckych kolónií. Rimamuránska spoločnosť vyrazila niekoľko šácht a všetku ťažbu sústredila v štôlni Ladislav. Vozíky s rudou v štôlni ťahali kone, jeden kôň vyviezol naraz osem plných vozíkov.

  • 8. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
História železorudných baní v Železníku III (do r. 1881)

Lucia Kramaričová

História železorudných baní v Železníku III (do r. 1881)

Železnícke bane boli zmapované v roku 1863 z iniciatívy Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti. Miestna ruda bola kvalitná a lacná v porovnaní s rudou z iných gemerských baní aj zo zahraničných. Cena bola nižšia aj napriek nákladnému systému prepravy k peciam na vozoch po zlých cestách. Rimavsko-muránska spoločnosť v rámci šetrenia za dovoz vypracovala plán úzkokoľajky do Revúcej a do Tisovca. Spoločnosť mala zaplatiť 2/3 nákladov a zvyšnú tretinu mal hradiť štát, ten po počiatočnom súhlase od projektu odstúpil. Zásoby v ložisku sa odhadovali v 60. rokoch 19. storočia na 5,6 milióna ton, zásoby v Rákoši na polovicu zásob Železníka.

  • 29. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 344x
  • 9
História železorudných baní v Železníku II (do pol. 19. storočia)

Lucia Kramaričová

História železorudných baní v Železníku II (do pol. 19. storočia)

Začiatkom 19. storočia stúpala spotreba železa, bolo teda potrebné preniknúť aj k nižším častiam ložiska. Na to sa museli podnikatelia združovať, náklady na také banské diela prevyšovali možnosti jednotlivcov. Prvým krokom k vytvoreniu spoločnosti bolo vydanie oprávnenia v Rákoši na razenie štôlne Ladislav. Štôlňa odvodnila ďalšie šachty, ktoré sa následne mohli prehĺbiť. Dotýkala sa cudzích oprávnení, musela teda byť vyrazená spoločne, a preto vznikla spoločnosť pomenovaná Ladislav.

  • 15. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 231x
  • 4
História železorudných baní v Železníku I

Lucia Kramaričová

História železorudných baní v Železníku I

Gemer, kraj stáročia spojený so železnou rudou, vďaka nej prosperujúci a rozvíjajúci sa, kvôli jej nedostatku a vyčerpaniu kraj chudobný a zabudnutý. Významné ložisko bolo vo vrchu Železník. Na jeho úpätí sa krčia dnes pomaly vymierajúce obce Turčok, Sirk, Rákoš a Nandraž. Cesty v tomto kraji sú úzke, porozbíjané lesnou technikou, doprava je riedka, návštevnosť týchto miest nijako nenaznačuje, že tu bolo jedno z najdôležitejších ložísk železnej rudy v Rakúsko-Uhorsku. História ťažby železnej rudy na Železníku siaha do rímskych čias.

  • 26. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 307x
  • 36
Železník

Lucia Kramaričová

Železník

Možno si spomínate na rovnomennú rozprávku. Pochádza z Gemera, rovnako ako aj ten, ktorý ju zachoval v zbierke rozprávok - Pavol Dobšinský. Jeho rodičia pôsobili v Sirku, takže bol priamo na mieste. Priamo pod vrchom Železník. V tomto kraji zozbieral Pavol Dobšinský ľudové rozprávky a uverejnil ich v štvrtom vydaní Prostonárodného zábavníka. Čo všetko sa mi vybaví pri tomto názve? (je to trochu dlhšie spomínanie)

  • 12. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 811x
  • 14
reklama
SkryťZatvoriť reklamu