Lucia Kramaričová
Múzeum Pella, Grécko
Krátke video natočené v Pelle, severogréckom mestečku v lete 2005.
www.milosch.sk/LuckaMilos Zoznam autorových rubrík: Fotografie, Aliquid de antiquitate, Šport, De universitate, Cultus atque humanitas, Animalia, Železník, Indológia, Súkromné, Spoločnosť
Krátke video natočené v Pelle, severogréckom mestečku v lete 2005.
Etruské božstvá boli antropomorfné, mali podobu ľudí, k týmto predstavám dospeli prirodzeným vývojom, ktorý bol podporený a urýchlený stykom s gréckymi predstavami. Zo starších predstáv pretrvala viera v existenciu magickej sily, ktorá je prítomná v ľuďoch aj v bohoch. Líši sa u mužov a u žien. Rimania pravdepodobne túto predstavu prevzali a pretrvala v uctievaní genia u mužov a iunony u žien.
V Etrúrii žili ľudia pravdepodobne už pred 750 tisíc rokmi. V 13. storočí pr. n.l. už boli spoločenstvá s vyčlenenými vodcami ako vyššou spoločenskou vrstvou. V 3. storočí pr. n.l. začalo kultúrne oddelenie Etrúrie od ostatných častí Itálie, ktoré sa neskôr prejavilo vznikom etruských miest. Obdobie villanovské (od 9. stor. pr. n.l.) sa donedávna považovalo za dobu príchodu nových kmeňov zo severu, súdiac podľa nového spôsobu pochovávania - spopolňovania. V súvislosti s Etruskami treba povedať, že ich pôvod nie je doteraz jasne preukázaný, ...
Na základnej škole som nemala rada lyrické básne. Páčili sa mi básne epické - opisujúce udalosti takými slovami, že som si hneď predstavila žltú ľaliu v tŕní a kostlivca, ktorý si príde po svoju ženu, vodníka zhotovujúceho si oblečenie, prípadne slovenských junákov udatne bojujúcich proti cisárskym šíkom pri Dunaji. Časom (a množstvom básní) však aj lyrický skeptik nájde zaujímavé kúsky.
Textová kritika úzko súvisí s filológiou, predovšetkým s filológiou klasickou. V klasickej filológii vzniká oproti moderným jazykom menší problém. Na to, aby sme porozumeli starovekým a stredovekým textom, musíme ovládať latinčinu a gréčtinu. S klasickými jazykmi je to podobné, ako s deťmi, ktoré sa naučili všetky písmenká a prečítajú takmer ľubovoľný text, ale obsahu nerozumejú. Situácia pri porozumení a prekladaní starovekých textov je sťažená nielen množstvom ekvivalentov ku každému slovu, ale aj tým, že klasické jazyky nemôžme odpočúvať v rádiu, v televízii, nenalepia sa na nás pri pobyte v zahraničí...
Hlavné slovo v rímskej rodine mal otec nazývaný pater familias. Mal nad členmi rodiny neobmedzenú moc, právo života a smrti - ius vitae necisque. Toto významné postavenie si otec rodiny udržiaval až do smrti a staral sa do života svojich detí, hoci už dávno dospeli.
Herodota nazval Cicero Otec dejepisu - Pater historiae. Podujal sa napísať dejiny nielen Grékov, ale aj okolitých národov. Uvedomoval si súvislosti, súdil, že minulosť determinuje prítomnosť. Vo svojom diele okrem samotných historických udalostí uvádza množstvo etnografických správ, uvádza viacero legiend a necháva čitateľa, aby posúdil, ktorá verzia je najpravdepodobnejšia. Jeho dielo - Historia sa skladá z deviatich kníh. VI - IX knihu venoval opisu samotných grécko-perzkých vojen. (opäť je to dlhé, tí klasici len písali a písali...)
Antická literatúra je priamym predkom takmer všetkých moderných európskych literatúr. Rímska literatúra začala najprv prekladmi a napodobňovaním gréckej literatúry, neskôr sa jej podarilo vďaka vlastným vkladom vyrovnať sa svojmu učiteľovi. Obvykle sa všetko o antickej literatúre začína Homérom. Ja pre túto chvíľu preskočím Homéra, dokonca aj celú grécku tvorbu. Začnem Vergiliovým eposom Aeneis. Koniec-koncov, tiež súvisí s Trójou. Pozriem sa na klasické diela trochu iným, odľahčeným pohľadom. Upozorňujem, že článok je trochu dlhší, ale čo narobím, keď sa vyjadrujem ku klasickému klasikovi, že...