Na rozdiel od chalupy však na domov sú iné nároky a staromilstvo v kuchyni, v kúpeľni a na WC ide bokom. Aj v starých domoch sa objavuje moderné zariadenie.
Stavebné firmy sa rýchlo prispôsobili a bez ohľadu na to, či chcete rekonštrukciu v paneláku, v okale alebo v tehlovom dome z 1. polovice 20. storočia, siahnu po pórobetóne, ktorý možno ľahko rezať pílkou, okná akoby existovali už len z plastu a obklady nesmú mať hranu menej, než aspoň 30 cm, namiesto štuky jedine sadrokartón.
dávne časy dokáže navodiť aj lampa z hobbymarketu
Bývame skoro rok v starom dome. Podľa odhadu má okolo 150 až 180 rokov. Pamiatková zóna v centre mestečka platí od septembra 1992, dovtedy sa mohlo so vzhľadom budov narábať ľubovoľne. Takže dom zasa až tak historicky nevyzerá, niekoľko okien je pôvodných - šesťtabuľkových tzv. špaletových okien - vonkajšie krídla sa otvárajú smerom von, vnútorné dovnútra; niekoľko je vymenených v 70. rokoch pri prestavbe sýpky na byt. To sú okná kastlové (http://www.truhlarstvi-bobrova.cz/kastlova-okna/) - obe krídla sa otvárajú dovnútra. No a ešte k tomu je v dvoch miestnostiach osadené trojité "panelákové" okno. Nevalné staviteľstvo zo 70. rokov nám pridáva vrásky. Časť obytného priestoru vtedy vznikla prerobením sýpky na byt. Na drevené podlahy staviteľ navrhol betónovú mazaninu a tak sa pod váhou betónu, nábytku aj osôb drevené dosky prehýbajú a vibrujú pri každom kroku. Zárubne do kúpeľne vsadili pántami smerom do miestnosti, ale priestor na dvere nezostal, takže dvere zavesené neboli, len záves... Radiátor naklonený práve na tú stranu, kde je odvzdušňovací ventil a iné chuťovky.
vaňa s dvoma kohútikmi, hnedý pás v pravom rohu je zárubňa Špecialitou však bola vaňa s dvoma kohútikmi - každý na jednej strane, sprcha žiadna.
Rekonštrukcia kúpeľne bola nevyhnutná. Napriek kríze remeselné firmy valný záujem o jednorázovku nemali, každý by najradšej staval satelitné mestečká. Jedni nám chceli ťahať nové rozvody sekaním do klenieb. Druhí neboli takí radikálni, ale nebrali do úvahy rozdiel medzi starým domom a panelákom. Všetky trendy posledných rokov (ako sa omieľajú v článkoch o bývaní) - plastové okno na záchod (nie, všetky sú drevené, radšej obrúsime to staré), zlúčenie kúpeľne so záchodom (nie, navyše nespĺňame normu o počte miestností pre takéto riešenie), búranie tehlových priečok a stavba nových pravouhlých z pórobetónu (radšej nie, krivé steny sú spôsobené lichobežníkovým napojením časti domu) a ďalšie známe veci - typizovaný sprchový kút (nie, v kúpeľni nie je pravý uhol), závesné WC s podomietkovým splachovačom, čo najväčší rozmer obkladačiek, plastové lišty na zakončenie rohov.
Tretí boli miestna rodinná firma, ktorá nám splnila čo najskorší dátum a snažila sa splniť naše neobvyklé požiadavky. Murovaný sprcháč, obklady 10x10 cm a podobne. Kedysi bežné záležitosti, dnes už neobvyklé...
Mnohé by sa dalo zmeniť, ale nasilu otláčať svoje predstavy do domu, ktorý tu bol dávno pred nami a snáď bude dávno po nás, to sa nám nežiada. Veranda by bola príjemná, viac svetla v severne orientovanej kuchyni, všeličo - ale bez toho sa svet nezrúti. Nedá sa samozrejme zachovať ráz domu z jeho počiatkov - to by sme nemohli mať ani tečúcu vodu, splachovací záchod, elektrinu... Ale také ľahké navodenie starej doby nie je na zahodenie. Aspoň náznakom trebárs prvú republiku, 30. roky... Pohroma pre remeselníkov :-) Moderné zariadenie, ako ho vídam v článkoch na http://bydleni.idnes.cz/ sa nám do tohto domu akosi nehodilo. Takže - malé obkladačky a ešte uložené na väzbu, k tomu všetky, len nie pravé uhly a na záver namiesto listely či bombata - rad ručne robených obkladačiek. Ručne robených so všetkým, čo k tomu patrí - nerovnaké rozmery, prehnutie obkladačky... Báli sa toho ako čert kríža, ale nakoniec sa s tým vyhrali a ešte sa im to aj zapáčilo. Ručne robená bola aj tehlová dlažba na podlahy. Do starého domu mi pasuje viac, než súčasné veľkoformátové dlaždice. Kedysi sa používala - o tom svedčia české názvy topinky alebo půdovky - zrejme hlavne na povalách. Cena pod tisíc Kč za m 2 , čo nespĺňajú ani mnohé dlažby. Obe miestnosti sú malé, takže šesťuholníkové tehly by dobre nevynikli. Škrt cez moje staromilské plány mi spravila zaoblená stena na záchode, obklad na
väzbu sa nemohol realizovať, tak tam je obyčajný (na strih). Punc ručnej roboty zachraňujú krivoľaké mexické obkladačky, ktoré sú trochu väčšie, než základné (Rako objektová keramika - farba je jednoliata, žiadne bodky zblízka vo vzore nevidieť) a tak si "listela" ide svojím tempom a škáry sú hala-bala, ako vyšli. Z toho boli remeselníci asi najviac nervózni, že sme chceli krivoľaké obkladačky s nepresnými škárami, nepožadovali sme mikrometrovú presnosť. Ručne vyrobená obkladačka a dovezená z Mexika stála 32 Kč za kus, podobný babičkovský vzor a rozmer - Odyssea od Rako stojí 73 Kč za kus...
Sanitárnu keramiku som vybrala na dnešné pomery "rozšafnú" - žiadne strohé línie, ale vlnky. Kompromis sme urobili pri radiátoroch, sú to obyčajné antikorové rebríky, kvôli cene. Dvere som vybrala kazetové, aby tvarom čo najviac pripomínali tie staré, čo sa zachovali. A aby boli drevené - smrekové, nie sú tip-top opracované a povrchovú úpravu lazúrovacím lakom sme robili sami. Vyšli toľko, ako bežne stoja laminátové. Zatiaľ sú dočasne na nich bakelitové kľučky zo starých dverí. K zachovaniu jednotného rázu som vyberala podľa možnosti aj batérie a vypínače. Lampy sú z hobbymarketu - kvôli nedostatku miesta nad dverami sú vedľa nich. Záchod je klasický stojací s nádržkou - viac by sa hodil s hornou nádržkou, ale kvôli cene je kombi.
Výber je dnes síce väčší, než v 70. a 80. rokoch, aj dostupnosť v obchodoch je neporovnateľná, ale akosi sa mi všetky tie vzory, tvary a materiály zdajú na jedno kopyto. Zohnať do takto ladeného priestoru zapadajúcu termostatickú hlavicu na radiátor alebo kryt na ventil je oriešok. Rebríky sú hore uchytené nerezovými držiakmi na stenu, ale krytky prívodu vody dolu sú plastové... Názorné obrázky:
S prírezom tehlovej dlažby sa bratia-remeselníci tiež pozabávali. Heslo Realizujeme Vaše sny... Vy máte nápad, my to umíme postavit... a pod názvom firmy popis řemeslné a stavební práce majú právom. Ale prácu odvedenú u nás si asi do referencií nedajú, predsa len sa ľahšie robí s presnými tvárnicami a rektifikovanými veľkými dlaždicami.
Obkladačky nie sú nikde ukončené plastovou lištou, na hranách sprchovacej vaničky sú zabrúsené, aby k sebe zapadli, pri dverách sú prekryté obložkovými zárubňami a v prechode na steny je namiesto lišty sadra. Nad obkladmi štukovali a pod stropmi som chcela zachovať fabiony - oblé rohy. Tam, kde ich museli dorobiť, si pomohli starou metódou pivovej fľaše.
aj takto prehnuté boli niektoré ručne robené obkladačky z Mexika
retro
